Dňa 29. apríla 2016 bola v priestore pôvodného obecného cintorína v Novej Bystrici osadená a odhalená nová informačná tabuľa pripomínajúca význam tohto miesta. Tabuľu odhalilo niekoľko členov združenia Spolku priateľov Bystrickej doliny menovite PhDr. Marián Liščák, PhD., PhDr. Monika Halvoníková, Ing. Miroslav Pavelek, Ľubomír Griga a starosta obce Nová Bystrica a rovnako člen združenia Ing. Jozef Balačin. Za pomoc pri osadení informačnej tabule treba vyjadriť vďaku Marianovi Liščákovi staršiemu, Marianovi Halvoníkovi a Rastislavovi Halvoníkovi. Projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Siemens s. r. o. Najstarší cintorín obce Nová Bystrica obyvateľstvu slúžil do roku 1822, kedy bol zriadený dnešný hlavný obecný cintorín. Najstarší písomný záznam o pôvodnom cintoríne spadá do obdobia, keď obec Nová Bystrica ešte nebola ani samostatnou farnosťou, ale prináležala k susednej Starej Bystrici. Je zaznamenaný v kanonickej vizitácii obce Stará Bystrica z roku 1728. Je teda najstarším písomne doloženým a dodnes dochovaným sakrálnym miestom Novej Bystrice. Vznik cintorína možno klásť do obdobia prelomu 17. a 18. storočia, kedy sa zásluhou Jána Jakuba Löwenburga založili obce Riečnica a Vychylovka (tá bola onedlho pripojená k Novej Bystrici). Výrazne tu však vzrástol počet obyvateľstva, čím sa prevoz a pochovanie mŕtvych na pôvodnom cintoríne v Starej Bystrici stával príliš komplikovaným. Východiskom bolo zriadenie nového cintorína pod vrchom Kýčerka. Táto lokalita sa odvety stala miestom posledného odpočinku nielen pre obyvateľov obce Nová Bystrica, ale aj Riečnice, Vychylovky a obyvateľstva územia neskoršej Harvelky, ktoré vtedy patrilo k Starej Bystrici. Nie je však vylúčené, že cintorín mohol vzniknúť už skôr, teda niekedy v druhej polovici 17. storočia. Ďalšia kanonická vizitácia Starej Bystrice z roku 1767 uvádza, že na tomto cintoríne bol vybudovaný nový kríž a boli v nej vydané inštrukcie, aby sa oplotil, nakoľko ide o posvätné miesto, ktoré by sa nemalo profanizovať. Cintorín bol, tak ako to dokladajú záznamy z počiatku 19. storočia, ľudovo nazývaný „cinter Kýčerka“. Po postavení kostola a zriadení farnosti Nová Bystrica bol na krátky čas zriadený aj cintorín pri kostole, ktorý však nemal dlhšie trvanie a naďalej sa pochovávalo hlavne na cintoríne pod Kýčerkou. Aj napriek tomu, že cintorín bol v roku 1822 nahradený novým, je veľmi pravdepodobné, že istý čas ešte slúžil svojmu účelu, nakoľko v rokoch 1836 – 1837 starobystrický kamenársky majster Jozef Kuric na základe zákazky od obce vytesal pre tento citntorín sochu sv. Jána Nepomuckého. Socha bola umiestnená na ceste k cintorínu a Jozef Kuric ju zo značnej časti opracovával aj v týchto miestach, keďže obec Nová Bystrica mu okrem platu hradila aj ubytovanie v neďaleko stojacej krčme u Holienku. Neskôr bola táto socha presunutá na svoje terajšie miesto pred kostolom sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici. Ešte aj počas 19. storočia na cintorín dlhé obdobie chodievali miestni obyvatelia k svojim blízkym. Neskôr ako prichádzali ďalšie a ďalšie generácie postupne pustol. Ešte i počiatkom dvadsiateho storočia si tu pamätníci chodievali uctiť svojich predkov. Dnes už akoby neexistoval. Nevenuje sa mu pozornosť, ktorú si však určite zaslúži. Pritom ide o miesto mimoriadneho významu. Ležia tu totiž pozostatky tisícok pôvodných obyvateľov Novej Bystrice, Riečnice, Harvelky i Vychylovky. Väčšina dnešných obyvateľov týchto obcí tu má nepochybne svojho predka.
Text: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Fotografia: Ing. Miroslav Pavelek
Pridaj komentár